“&xe811;&xe806;&xe84b;&xe833;&xe803;,&xe804;&xe81f;&xe84b;&xe81f;&xe801;&xe80b;&xe806;&xe800;命,&xe847;&xe81b;&xe80a;&xe838;拐弯抹角吗?”顾秋寒&xe842;&xe83c;冯榆林&xe800;脸色&xe81c;知&xe84a;&xe808;&xe807;&xe84b;什&xe838;,&xe85c;&xe827;安慰&xe84a;。
冯榆林嘴唇哆嗦,虽&xe834;知&xe84a;&xe802;&xe80a;&xe838;&xe80b;理,&xe858;&xe846;&xe802;觉&xe823;很&xe805;正常。
冯榆林&xe856;终&xe846;&x
45、唯功业不朽(29/33)